Eva Garajová s úspěchem na Slovensku

Eva Garajová s úspěchem na Slovensku

V únoru se představila mezzosopranistka Eva Garajová na Slovensku. Jako jedna ze sólistek vystoupila ve skladbě G. Rossiniho Petite messe solenneíle v provedení orchestru Slovenské filharmonie. Její výkon nezůstal bez povšimnutí hudebních kritiků:

1. Mimoriadny Rossini

[13.03.2018; Hudobný život; Spravodajstvo; s. 2; Igor BERGER]

 

Igor BERGER

V rámci cyklu Mimoriadne koncerty siahla dramaturgia 16.2. po Petite messe solenneíle Gioachina Rossiniho. Interpretmi tohto výnimočne rozsiahleho sakrálneho diela boli Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň), sopranistka Mária Porubčinová, altistka Eva Garajová, tenorista Jozef Graf, basista Tomáš Šelc, a keďže išlo o pôvodnú verziu diela, tiež klaviristi Tomáš Nemec, Jana Nagy-Juhász a organista Marek Štrbák.

Rossiniho zámer nadviazať na bohatú tradíciu chrámovej tvorby bol celkom zjavný, no predsa len ani v tomto diele autor nezaprel svoju genetickú danosť veľkého majstra talianskej opery. Napríklad už Kyrie otvára v klavírnom (a čiastočne i organovom) parte provokujúco motorický pohyb evokujúci profánne „vyžarovanie". Do tejto netradičnej introdukcie vstupuje cantabile v zborovej sadzbe, teda profánny a sakrálny rámec spoločne. Celé dielo totiž stojí na tejto zámernej dvojkoľajnosti. Pre Rossiniho je príznačné, že sólový spev dostáva nesmierne široký priestor, samozrejme, v dialógu s miešaným zborom a v konfrontácii s inštrumentálnymi hlasmi. Sólové vokálne party sú technicky i výrazovo náročné a sú v rovnakej miere nositeľmi tejto sakrálnoprofánnej tvorivej kumulácie. Z hľadiska interpretačného prejavu by som spomenul pôsobivý výkon Evy Garajovej; najmä jej hlboký register mal prekrásne zafarbenie. Tradične vysoko profesionálny výkon podal Tomáš Šelc, ktorý je priam predurčený interpretovať oratoriálnu tvorbu. Zapôsobili na mňa najmä stíšené pianissimá, jemné zafarbenie, ale i dramatické stupňovanie hlasu v crescendách, interpretované bez akéhokoľvek forsírovania. Mária Porubčinová je technicky zdatná, v jej prípade sa však žiadalo bohatšie farebné a dynamické modelovanie sólového partu najmä v stíšených polohách. Profesionálne a presvedčivo zvládol svoju úlohu i tenorista Jozef Graf, až na vysokú polohu, ktorú síce technicky zvládol, no s istou námahou. Podiel dvoch klaviristov tu bol závažný. Dynamizoval a dramaticky umocňoval hudobný proces, najmä v konfrontácii so zborovou sadzbou. Treba tiež spomenúť prekrásne klavírne Prelúdium (T. Nemec), azda Rossiniho „spomienku" na J. S. Bacha, interpretačné znamenite zvládnutú. Obdivoval som vynášanie dominantných myšlienok vo viachlase a s tým súvisiacu tematickú variabilitu.

Nemôžem nespomenúť, ako tu Rossini pracuje s expozičnou a evolučnou hudbou. Jeho invencia má vždy náklonnosť vyjadrovať sa v spevných, vokálne cítených kantilénach.

V evolučnej práci sa tieto myšlienkové formulácie nepozorovane transformujú do sakrálnej majestátnosti. V tomto procese zohrával významnú úlohu zbor, ktorý do diela vnášal majestátnosť a vznešenosť. Jozef Chabroň pripravil teleso na túto úlohu znamenite. Dbal na zrozumiteľnosť textu a hlavne na jednotnosť a zvukovú kompaktnosť.

Rossini v tomto diele ukázal zdanlivo tak trochu inú tvár. Bol to však dôverne známy veľký majster kantilény - naplnený božskou inšpiráciou. Poslucháči odmenili interpretov spontánnym potleskom.